Kurátorka výstavy: Borbála Szalai
Otvorenie 7.6.2018 o 19.00h
Choďte na www.ebay.com. Prejdite do kategórie ‘Everything Else’, ktorá obsahuje kategórie ako “Divné veci”, “Totálne bizarné” a jednoducho “Ďalšie”. Toto je vonkajší limit eBay-u, miesta pre veci, ktoré vzdorujú kategorizácii a provokujú nás k určitému prístupu, ktorý môže zahŕňať neočakávané emócie a túžbu, ktoré pripisujú istú hodnotu, nadprirodzenú silu alebo nezávislú vnútornú vôľu k objektu. Je to miesto pre veci, ktoré sú kvôli ich skrytému, vnútornému potenciálu, magickej aure alebo temperamentnému charakteru znepokojujúce a zlovestné. Jane Bennett opisuje tento potenciál ako “thing - power”/ “silu veci”; “pôsobenie objektu mimo ľudské významy, predstavy alebo účely, ktoré vyjadrujú alebo ktorým slúžia”[ Jane Bennett: The Vibrant Matter. The Political Ecology of Things. Duke University Press, 2010, s. 20]. “Sila veci” je niečo od nás nezávislé, k čomu môžeme pristupovať s averziou, ale aj s fascináciou. Timothy Morton spája tieto charakteristiky objektov s umením vo všeobecnosti. Píše: "Umenie je démonické: vyžaruje z niečoho nevideného (alebo dokonca neviditeľného) v tom zmysle, že nad tým nemám moc a nemôžem to úplne priamo vnímať pred sebou ako neustále prítomné. Nebezpečné kauzálne chvenie. Inými slovami, mágia. Mágia je tabuizovaná príčina a následok, alebo nemysliteľná príčina a následok: buď smiešne, nebezpečné, nemožné, alebo nejaká zvláštna kombinácia všetkých troch... Umenie je charizma vytekajúca z čohokoľvek, či už to my, ľudia, považujeme za živé a cítiace, alebo nie.”[ Timothy Morton: Charisma and Causality. Artreview, November 2015. https://artreview.com/features/november_2015_feature_timothy_morton_char...
] Objekty s takouto charizmou a “nebezpečným kauzálnym chvením”; veci s magickou silou - ako idol, voodoo, totem alebo fetiš - objekty, ktoré sú produktami akýchkoľvek subjektívnych alebo poverčivých presvedčení, objekty s akýmsi vnútorným potenciálom sú tými, ktoré nájdeme pod štítkom 'Every Other Thing'.
Meta - naratívny film od Lindsay Lawson Usmievajúci sa kameň je zameraný na kameň, nájdený na eBay-i pod touto kategóriou; geóda s klaunským úškľabkom na jej vyleštenom povrchu, ktorá je ponúkaná za 10 000$ pod názvom "jeden sexy usmievajúci sa kameň". Hlavná protagonistka filmu sa do tohto “sexy” a neodolateľného kameňa postupne zamiluje. Príbeh poháňaný obsesiou a dražiteľskou horúčkou kulminuje vo virtuálnom objektofilnom vzťahu, v ktorom sa mieša túžba vlastniť so skutočnými citmi, a v ktorom zápasí virtualita s realitou. Pedro Barateiro pristupuje k myšlienke hľadania na internete alebo pridávania obrázkov na Instagram a Tumblr ako k inej forme konzumu. Trh jasne plodí očakávania a ovplyvňuje naše túžby a vnímanie. Vo svojom videu Súčasná situácia Barateiro vytvára spojenia medzi zdanlivo vzdialenými príkladmi, s prekvapivými zhodami medzi istými mechanizmami prírody, kultúry a ekonómie. Abstraktné ekonomické systémy obsesívne kopírujú prírodný chaos, systém bez logiky. Video prirovnáva ekonomické systémy k chaotickým štruktúram, ktoré nachádzame v prírode a spája jazyk neskorého kapitalizmu s ekológiou. Barateiro tvrdí, že medzi objektami existujú vzťahy, a to ekonómia. Video dáva do paralely dve udalosti, ktoré sa stali v rovnakom čase; demonštrácie proti úsporným opatreniam a rúbanie morom infikovaných paliem. Rozklad ekonomických alebo prírodných systémov odkrýva repetíciu rovnakých motívov a poskytuje náhľad do systémov s ich “nebezpečným kauzálnym chvením”. Inštalácia Barbory Zentkovej a Julie Gryboś poníma galerijný priestor ako akési nakazené živé tkanivo. Na podlahe, pripomínajúcej telovú farbu, sa vložené detaily ručného papiera, vyrobené z rôznych organických materiálov a toxických rastlín, javia ako stopy zápalu. Krásne a znepokojujúce zároveň. Ako sa po tom prechádzame, náš pocit je istým spôsobom podobný opisu v Barateirovom videu: “pocit prechádzania sa po troskách je ako prechádzanie po tvojom vlastnom mŕtvom tele”. Synkretizmus Nicolasa Lamasa je skutočný voodoo objekt položený na modrej obrazovke, ktorý v divákovi vzbudzuje zvláštnu averziu. Lamas vytvára situácie, v ktorých sa objekty dokážu odpútať od viery, povery alebo vedomostí, s ktorými k nim pristupujeme; kde objekty strácajú svoju “originálnu” podstatu a význam, ktoré ich zvykli podmieňovať a priraďovať im ich kultúrnu, ekonomickú alebo náboženskú hodnotu. Lamas hľadá taký stav vecí, kde je táto premena artikulovaná, a kde sa objavuje potenciál objektov. Práce Sári Ember skúmajú mechanizmy spomínania a porozumenia vyvolaného objektami. V maskách nikdy neexistujúcich kmeňov a v upomienkach bez minulosti, redukuje umelkyňa formy tak, že v divákovi ešte stále vyvolávajú istý význam a nepoznané pamäťové stopy. Pracovný postup Jaroslava Kyšu je založený na skaze základných ľudských presvedčení a vedomostí o fyzikálnych princípoch, využíva malé gestá k narušeniu fungovania gravitácie a vnímania času. V jeho Buste môžeme sledovať, ako sa drobné stopy a pukliny na ľudskej hlave prehlbujú a ako sa v čase pomaly transformuje.
Inštalácia Romana Štětinu Adorama vytvára situáciu, kde objekty medzi sebou tvoria špeciálne vzťahy. Je založená na zázname, ktorý bol nahratý vyloženými testovacími kamerami v obchode s elektronikou, a je o samotných skúšobných zariadeniach. Kamery vytvárajú uzavretý obvod vnútornej komunikácie pozorovaním sa navzájom. Technický výkon zariadení sa v tomto kontexte stáva umeleckým predstavením a vnútro-obvodový pretek sa odohráva v uzavretej trase obchodu, kde sú ľudia jedinými pozorovateľmi.
'Every Other Thing' je priestorom aj pre takéto objekty alebo skôr pre otázky o hraniciach medzi virtuálnymi, organickými a umelými záležitosťami, o dôsledkoch ilúzie akumulovania kapitálu, o role a vplyve objektov na naše každodenné (online alebo offline) životy a o dopade túžby, diktovanej konzumnou spoločnosťou, na náš prístup k objektom. Je to miesto určené aj k premýšľaniu o niektorých možných vzťahoch medzi vecami a ľuďmi. Ako píše Barbara Johnson: “Čím viac som uvažovala nad asymptotickým vzťahom medzi vecami a osobami, tým viac som si uvedomovala, že problémom nie je, ako sa zdá, túžba pristupovať k veciam ako k osobám, ale byť si istý, že pristupujeme k osobám ako k osobám.” [ Barbara Johnson: Persons and Things. Cambridge, Massachusetts, London, Harvard University Press, 2010, s. 2]
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partneri: Balassiho inštitút, České centrum
www.krokusgaleria.sk
